Nemecká “Hauswende“ je už niekoľko rokov pod paľbou kritiky časti domácich architektov. Okrem tvrdenia, že masívne bloky polystyrénu obmedzujú možnosť slobody najmä čo sa týka využívania estetických prvkov v architektonickej tvorbe, kritike je podrobená aj udávaná úspora, ktorá by mala nastať po energetickej sanácii budovy. Zatiaľ čo v minulosti producenti narábali s úsporami 60 až 80%, dnes sú niektorí energetický poradcovia, zodpovední za návrhy tepelno-technických opatrení svojim klientom, o niečo opatrnejší a deklarujú úspory v podstatne nižšom rozsahu. V prípade starších budov dokonca serióznejší odborníci energetickú sanáciu odporúčajú len v prípade potreby obnovy fasády. Čoraz častejšie sa dokonca stáva, že je odporúčané len zateplenie strechy, izolácia pivničných priestorov a výmena okien. Určite k tomu prispel aj trend, kde v mnohých zateplených budovách nájomníkom stúpli prenájmy aj na nemecké pomery strednej triedy do neúnosných výšin.
Vráťme sa však k podstate zatepľovania a tou má byť popri “ekologickom“ aspekte úspora energií. Vinníkom nedosiahnuteľných proklamovaných úspor (40 a viac %) mal byť podľa Prof. Dr. Clausa Meiera zaoberajúceho sa stavebnou fyzikou, chybne určený vzorec výpočtu hodnoty U - základná merná jednotka pri stanovení tepelných strát stavebného dielu, ktorý bol stanovený laboratórne a s reálnymi podmienkami mal, na to ako sa s týmto koeficientom v rámci stavebnej branže narába, pramálo spoločného. Na scénu tak v súčasnosti prichádza hodnota U eff , pri výpočte ktorej sa už okrem iného zohľadňuje aj akumulačná schopnosť stavebných materiálov a tento koeficient stavia zatepľovacie systémy do iného svetla. Jeden z energetických poradcov Dipl.-Ing. Volker Burghardt tvrdí, že po výpočte spotreby staršej budovy klasickou metódou (ešte s hodnotou U) nahliadol do faktúr za energie z predchádzajúcich období, podľa ktorých daná budova ešte pred akoukoľvek energetickou sanáciou vykazovala v skutočnosti o 30 – 40 % nižšiu spotrebu oproti matematickým výpočtom s použitím hodnoty U. Použitím výpočtov s hodnotou U eff sa rozdiel medzi predpokladanou a skutočnou spotrebou energii na výrobu tepla minimalizoval.
Najznámejší kritik zatepľovania v Nemecku architekt Konrad Fischer v rámci svojich niekedy až ironicko-humorných vystúpení tvrdí, že aj podľa istý čas utajovaného výskumu Fraunhofer inštitútu, ktorý mal pôvodne potvrdiť prínos zateplenia, sa v rámci na to určeného niekoľkomesačného pozorovania nižšia spotreba u zateplených stavieb nepotvrdila. Naopak, skúšobné stavby ani po následnom znásobení izolácie zníženie spotreby oproti stavbe s masívneho materiálu (so schopnosťou akumulovať teplo) bez zateplenia nedosiahli. V rámci jeho prezentácie sa venuje aj mnohým iným aspektom, ktoré odoberajú zatepľovaniu punc jednoznačne výhodnej investície a takisto zmysluplného riešenia z pohľadu stavebnej fyziky.
Aká je situácia na Slovensku? Ministerstvo dopravy a výstavby SR vyhlásilo novú výzvu na poskytnutie príspevku na zateplenie rodinných domov. Žiadosti možno podávať od prvého augusta. Z peňazí daňových poplatníkov tak budú dotované opatrenia, ktorých ekologická bilancia výroby, dopravy, a montáže (v budúcnosti aj likvidácie) horko ťažko dosiahne úroveň prijateľnej ekologickej, ale aj ekonomickej návratnosti. Pri otázkach na majiteľov už sanovaných rodinných domov na úsporu energií je veľmi obtiažne dopátrať sa k objektívnemu porovnaniu. Veď aj k zatepleniu samotnému sa mnoho z nich rozhodlo na základe subjektívneho presvedčenia a svojpomocne.
Pred tým než sa rozhodne stavebník pristúpiť k energetickej sanácii budovy odporúča sa spočítať (spriemerovať) si náklady na energie za predchádzajúce obdobia, v prvom rade optimalizovať kúrenie (hydraulické vyrovnanie, upustenie od znižovania teploty v noci - rozbehnutie budovy do denného režimu spôsobuje zvýšenú spotrebu tak, ako je to možné pozorovať pri autách v mestskej premávke), riešiť úniky okolo okien a cez strechu. Týmito krokmi sa dá aj pri staršej budove dostať k skutočnej spotrebe, ktorá by sa mala pohybovať okolo 100 kWh/ m2 za rok. Či tých ďalších - 20 kWh/ m2 stojí za niekoľko tisícovú investíciu do fasády (natretej fungicídmy, ktoré dážď zmýva do pôdy a následne do povodia) je už potom na zvážení informovaného stavebníka. Netreba zabúdať, že aj poznatky v oblasti vykurovania nedosiahli svoj vrchol a existujú prípady, kedy sa voľbou vhodného spôsobu vykurovania podarilo dosiahnuť veľmi priaznivú spotrebu energie aj bez realizácie podľa niektorých nemeckých architektov nezmyselného "poplastovania" budov.
Častým argumentom "zatepľovacej lobby" v prípade problémov s plesňami a s nedosiahnutými úsporami je, že zateplenie bolo prevedené neodborne. Otázky o kvalite prevedenej práce je však treba klásť už v prípade návrhu domu, kúrenia, použitých stavebných materiálov, ale aj remeselného prevedenia stavby. Je veľká pravdepodobnosť, že sa takto dá dopracovať k úsporám aj bez kilometrov štvorcových polystyrénu a ton splodín vyprodukovaných pri výrobe, preprave a montáži zatepľovacích systémov. Príroda nám za to určite poďakuje, čo si však uvedomíme až vtedy, keď prídeme na to, čo je ozajstnou hlavnou príčinou zmenu klímy.
