Jednou z takýchto teórii je hutnenie a odvodňovanie pôdy, či už vďaka nástupu ťažkej techniky v lesnom hospodárstve, poľnohospodárstve, budovaniu ciest, parkovísk, nákupných centier a podobným ľudským činnostiam.
Podľa tejto teórie jednoducho človek nielenže prekrýva resp. prerušuje prirodzené póry a a kapiláry ktorými dažďová voda vsakuje do zeme, ale svojou činnosťou v lese a na poliach ešte zrýchľuje jej odtok z krajiny. Dažďová voda tým pádom viac ako inokedy predtým steká do vodných tokov skratkou, priamo po povrchu, čím samozrejme eroduje ornicu, lesnú pôdu (dôkazom je v súčasnosti takmer každá povodeň), no čo je podstatnejšie podstatne sa tým znižuje dopĺňanie spodných vôd, ktoré sú hlavným pomocníkom pevniny pri boji so slnečným žiarením, tak primárne pôdnou vlhkosťou, ako aj sekundárne podporou rastu vegetačného krytu. Z dlhodobého hľadiska nám teda pomaličky vyteká chladič, ide len o to či si to stihneme včas všimnúť. CO2 nám však z tohto pohľadu extrémne zakrýva výhľad.
Jeden z hlavných protagonistov teórie CO2 na Slovensku klimatológ Milan Lapin ako protiargument voči teórii o zhutnenej pôde používa tvrdenie, že zrážky sú dlhodobo tie isté, odtok vody z krajiny takisto, zvýšil sa len výpar, a to o 10 percent. Zdá sa však, že si náš uznávaný klimatológ neuvedomuje, že práve toto tvrdenie potvrdzuje teóriu, ktorú sám zaznáva. Áno ročné zrážky aj odtok môžu byť tie isté. Je však rozdiel či nám tie zrážky odtečú z povodia rovnomerne počas niekoľkých dní (cesta dažďovej kvapky – les – pôdne póry, kapiláry – spodná voda - vodný tok), alebo zrýchlene (cesta dažďovej kvapky – les, zhutnená pôda – obmedzené pôdne póry, kapiláry – lesné cesty – vodný tok) v priebehu niekoľkých hodín. Okrem toho aj ten zvýšený výpar dokazuje vyššie spomínané skratky dažďovej vody po povrchu priamo do vodných tokov. Stačilo by nahliadnuť do archívu SHMÚ bez predsudkov voči oponentom a nesústrediť sa na ročné, ale doslova na hodinové bilancie za posledných 50 rokov. Vysychajúce toky, studne, znížená hladina spodných vôd stoja za to zvážiť každú informáciu, ktorú máme k dispozícii na to aby sme predišli fatálnemu omylu.
Jedným z problémov teórie o CO2 je totiž to, že sa v boji proti jeho uvoľňovaniu na konferenciách o zmene klímy čím ďalej, tým viac spomínajú produkty a úspechy producentov “zelených technológii“ (Al Gore - TEDx) než skutočný prínos a výsledky na planéte samotnej.
V prípade teórie o zadržiavaní a vsakovaní vody však priame dôkazy existujú už niekoľko rokov:
Hope in a Changing Climate - by John D. Liu
Jej problémom je však, že je príliš banálna na to, aby si celá vedecká obec priznala, že jej niečo uniklo a takisto príliš banálna na to, aby kvôli nej popreli svoje predchádzajúce výstupy, rozbehnuté granty a rozsiahle biznis schémy takmer všetci významný politici na svete.
Donald Trump však túto teóriu potrebuje objaviť čo najskôr. Jeho včerajší prejav totiž naznačuje, že zatiaľ žiadnou alternatívou voči CO2 nedisponuje a dnešné reakcie politikov z celého sveta ho ako štátnika odsúvajú na tretiu koľaj.
