Zatiaľ čo klimatológia rozoberá zmeny klímy na globálnej úrovni, ľuďom na Slovensku vysychajú studne. Vďaka teórii o skleníkovom plyne CO2 a o globálnom otepľovaní sú však presvedčení, že jediné čo s tým môžu urobiť, je absolvovanie emisnej kontroly, poplastovanie domu polystyrénom, kúpa nového auta, najmodernejšieho spotrebiča, či akceptovanie ozrutných betónových stavieb na našich povodiach. Atmosféra si tak vďaka teórii o CO2 musí spraviť priestor na jeho ďalšie kvantá. Klimatológia sa možno nechtiac stáva katalyzátorom konzumu a hospodárskeho rastu.
Kvôli nasledujúcim úvahám si na úvod krátko zrekapitulujme tvrdenia klimatológa, pána Prof. RNDr. Milana LAPINA, PhD. ktoré odzneli v diskusii na tému klimatické zmeny, v rámci Festivalu priateľov zeme 2016, moderovanej Adelou Banášovou. - Zrážky sú dlhodobo tie isté, odtok vody z krajiny takisto, zvýšil sa len výpar, a to o 10 percent. - Čo s tým?
Na základe svojho zrakového vnemu, ktorým disponujem už takmer 40 rokov, badám v mojej rodnej obci Dlhá Lúka v okrese Bardejov dramatický pokles hladiny potoka Kamenec, ktorý tečie popred pozemok mojich rodičov o takmer 30 centimetrov (pri šírke dna koryta cca 7 - 8 metrov). Ak by sme ešte rátali úbytok na šírke toku, tak je to po nejakom spriemerovaní hádam aj viac (skôr narodení tvrdia, že určite viac). Ten istý úbytok pozorujem aj pri hladine spodnej vody v studni vzdialenej od tohto potoka cca 70 metrov.
Možno by sa dalo nejakým výpočtom dopracovať k výsledku, ktorý by potvrdzoval zvýšený výpar 10 %, vďaka čomu sa za obdobie x - rokov dostal Kamenec do stavu v akom je. Komu to však pomôže?
Možno vedcovi, ktorému sadnú čísla do tabuľky, možno človeku, ktorý zo svojho nešťastia viní iných ľudí, okolnosti, globálne otepľovanie a tak si títo dvaja môžu kľudne hovieť v konformnej zóne. Každý v tej svojej. Avšak človek, ktorému nie je jedno, že mu pred očami vysychá životne dôležitá tepna, ktorej význam si uvedomovali a svojim usídlením pri zdrojoch vody pred storočiami aj potvrdili generácie jeho predkov, by mal hľadať spôsob, ako tých hrozivých 10% eliminovať. Preto som si na základe spomínanej diskusie medzi klimatológom pánom Lapinom a pánom Štefanom Vaľom (povodne.sk) dovolil položiť do éteru pár otázok.
Otázky:
Predpokladajme, že sa v priebehu roka dlhodobo nemení objem odtekajúcej vody z krajiny tak, ako to uvádza pán Lapin - nemá na teplotné, alebo klimatické pomery v krajine vplyv už aj to, ako rýchlo ten objem vody odtečie?
Nie je lepším riešením obrazne povedané dažďovú vodu dávkovať pomocou rekultivácie lesných ciest, zhutnenej pôdy atď. do prameňov potokov, koreňov rastlín a stromov cez kapiláry v hlbších vrstvách pôdy a tak zdržať vodu v krajine, ako ju expresne preliať cez utlačenú pôdu a vybetónované korytá do morí a oceánov?
Nedosiahol by sa takýmto spôsobom rovnomernejší odtok vody z krajiny a rovnomernejší výpar, ktorý by pozitívne ovplyvnil zrážkovú činnosť, teplotu prostredia?
Nie je pre prírodu a klímu blahodarnejšia nižšia teplota vody v potokoch a riekach, čo by bolo možné dosiahnuť práve dopĺňaním spodných vôd opatreniami, ktoré spomína pán Vaľo?
Nie je spodná voda najlepším médiom, ktoré rozdistribuuje nižšiu teplotu spodných vrstiev pôdy, k slnkom ohrievaným horným vrstvám?
Kedy v spoločnosti prekonáme mýtus, že schopnosťou vidieť, zisťovať a vedieť disponujú len jedinci s akademickým vzdelaním.
Záver:
Logistika surovín, je dvojsečná zbraň ktorá potrebnú komoditu privádza k spotrebiteľovi, a ten následkom umelo vyvolaného pocitu dostatku nedbá o zabezpečenie a ochranu zdrojov vo svojom okolí, alebo mu je prípadná nehumánnosť ich získavania, ťažby vo vzdialenej destinácii ľahostajná. Týka sa to vody, potravín, ale aj iných komodít. V prípade vodovodov existuje nebezpečenstvo, že si nedostatok vody vo svojom blízkom okolí uvedomíme príliš neskoro na to, aby sa s tým ešte niečo dalo robiť. Naše, v minulosti zurčiace potoky, riečky, studne môžu už o 5 – 10 rokov úplne vyschnúť, spodné vody sa môžu stratiť - z čoho budú mať istý čas osoh, pokiaľ sa aj im neminie zdroj, najmä distribútori pitnej vody. Ak upokojíme zbytky svojho svedomia, či inštinktu tvrdením, že za všetko môže globálne otepľovanie je veľmi pravdepodobné, že to v konečnom dôsledku všetci draho zaplatíme, a to už čoskoro.
