Nie je podstatné, kedy, kto a či bol košický pochod naplánovaný skôr ako ten bratislavský. Ak si však niekto myslí, že úspech toho košického v podobe hojnej účasti je výsledkom apelovania biskupov formou pastierskeho listu, nachádza sa vo svojom úsudku trochu mimo (podľa môjho názoru - úplne mimo). Na jeden z ďalších siahodlhých pastierských listov od BKS sme si totiž museli počkať viac ako rok. Ak niekto netuší prečo, pomôžem, lebo Bezák. Košický pochod bol pre BKS povestnou "mannou z neba" , ideálný spôsob ako sa hokejovou terminológiou povedané - vrátiť (či skôr prešmyknúť) na ľad. Ak by však Konferencia biskupov Slovenska uprimne hľadala adresáta vďaky za košickú mobilizáciu mala by sa obrátiť na autora kázne na Národnej púti v Šaštíne. Vladyka Mons. Cyril Vasiľ sa Slovensku prihovoril zrozumiteľnou rečou na aktuáne celosvetové témy, na záver ktorej vysvetlil svoje pohnútky pre účasť v Košiciach. K zamysleniu primäl nielen našich cirkevných, ale aj štátnych hodnostárov. Tí štátny sa z tohto zamyslenia zrejme otriasli hneď po púti. Ako rýchlo sa z tej kázne otrasie arcibiskup Zvolenský ukážu najbližšie dni.
Pochodujúci sa rozišli, život beží ďalej. Bezák či Vladyka Cyril naznačujú určitý trend. Pochody, revolúcie, masový tlak na pozitívné meny v spoločnosti je na Slovensku cesta s neistým výsledkom. Túto krajinu môžu vytiahnuť z marazmu jednotlivci, no nie tí ktorí sa výživajú v kožených sedačkách a vo svetle reflektorov. Nájsť si ich však musime sami. Konferencia biskupov Slovenska, pokiaľ sa jej predstavitelia budú sporiť o najväčšieho bigbiťáka, nám s tým napriek úžasnému priestoru nepomôže.