Fyzika a matematika stačiť nebude, pán Čaplovič.

Autor: Ján Kukulský | 17.8.2012 o 11:00 | (upravené 17.8.2012 o 11:57) Karma článku: 8,25 | Prečítané:  1291x

Neutešená situácia na trhu práce v rôznych krajinách prináša so sebou rôzne riešenia. Rovnako ako v Českej republike sa aj u nás začína čoraz častejšie uvažovať o prenose väčšiny kompetencií úradov práce, hlavne čo sa týka aktívneho vyhľadávania zamestnania, na súkromný sektor. Je nanajvýš otázne, či je tento model praktizovaný v tzv. uvedomelých demokraciách, aplikovateľný v podmienkách krajín bývalého východného bloku s oveľa vyššou tendenciou ku korupčnému správaniu. Slovák s tými správnymi informáciami, konexiami a kreativitou jemu vlastnou dokáže aj ten najlepší zámer pre dobro spoločnosti využiť najmä vo svoj vlastný prospech a ako to už býva zvykom na úkor celej spoločnosti.

Je zrejmé, že zamestnanosť a jej riešenie nie je v rukách samotného riaditeľa úradu práce, alebo primátora. Zásadné riešenia zdá sa, nie sú ani v rukách samotnej vlády. Naopak ich osobná „neobratnosť“ môže rozvoj mesta, štátu v tomto ohľade výrazne spomaliť. Dvadsať rokov je dostatočné obdobie na prehodnotenie podnetov, ktoré mali či už pozitívny, alebo negatívny dosah na zamestnanosť v rámci regiónu. K tomu by však bola potrebná podrobná a poctivá analýza napr. príčin úpadku majoritných zamestnávateľov. A to nie kvôli obraznému hľadaniu vinníka. Skôr by takáto analýza mohla poslúžiť ako zrkadlo pre spoločnosť či ponaučenie do budúcnosti. Predišlo by sa tým aj mnohým fámam a dezinformáciam, ktoré živia v spoločnosti nedôveru .

Zamestnanosť rastie ruka v ruke s alokáciou kapitálu. Každý kamión s tovarom vstupujúci do regiónu znamená následný odliv peňazí mimo neho. Každý nový obchodný dom detto.  Každý tovar vyprodukovaný a spotrebovaný v rámci okresu znamená zotrvanie peňazí (kapitálu) doma. Domáci kapitál znamená udržanie zamestnania prip. tvorbu nových prac. miest. V rôzných krajinách uvedomújucich si odliv kapitálu vznikajú rôzne viac či menej úspešné pokusy zavádzania platidiel (šekov) akceptovateĺných v rámci komunít, alebo sú zakladané rôzne komunitné banky orientujúce sa výhradne na tok či obrat peňazí, tovaru a služieb v rámci komunity, regiónu (napr.banka WIR vo Švajčiarsku). Spoločnosť si musí uvedomiť, že dovoz ohrozuje nielen prac. miesta, ale v prípade potravín aj potravinovú bezpečnosť krajiny, regiónu, ktorá je v prípade dovozu závislá od fungovania logistiky, dostatku poh. hmôt a stability finančného či politického systému. Ak jeden z týchto článkov zlyhá, vznikne problém s ťažko predvídateľnými následkami. Malým príkladom z posledného obdobia môže byť plynová kríza a obrázky z Bulharska, príp. zlacnený cukor v Lidli.

Ďalším problémom je technologická sebestačnosť regiónu. Očakávaní investori sem dovezú technológiu, ktorú sa dá opäť naložiť a odviezť na iné, z pohľadu lacnej prac. sily, výhodnejšie miesto. V takomto prostredí môže úrad práce fungovať len ako hasičský zbor, ktorý sa poteší každej ďalšej cisterne.   Na zvrátenie tohoto stavu t.j. na vybudovanie žiaruvzdornejšieho trhu práce treba zmeniť myslenie a to nielen úradníkov, ale celej spoločnosti. Pozornosť je potrebné sústrediť na našu budúcnosť - deti a mládež. Zamestnávatelia plačú, že máme málo tech. profesií. Kde však majú deti k technike nadobudnúť vzťah? Ak pred dvadsiatimi, tridsiatimi rokmi narábali na pracovnom vyučovaní z pilníkom, pílkou, pájkovačkou bolo to v podstate náradie v tom čase používané v určitom rozsahu aj vo výrobných podnikoch či družstvách. Keď pred dvadsiatimi rokmi bola ceruza nielen školskou potrebou na základnej škole, ale aj nástrojom konštruktéra, vynára sa otázka ako v dnešnej dobe CNC strojov drží krok so súčasným technickým pokrokom naše súčasné základné školstvo? Nemali by už deti na základnej škole prísť do styku s počítačom riadenými strojmi? Nemali by technicky orientované stredné školy hľadať záujemcov, alebo spôsob ako fascinovať deti na základných školách o pár rokov skôr než na poslednú chvíľu, v čase rozhodovania kam ďalej? Veď aj hokejove či iné športové talenty vyhľadávame už v útlom veku. Technická vyzretosť detí -absoloventov ZŠ, by mohla posunúť samotné stredné školstvo o míľové kroky dopredu. V tomto smere by mali dať hlavy dokopy aj potencionálni zamestnávatelia, spolu s úradmi práce, odbormi školstva, so samoasprávou v spolupráci s rodičmi  už na regionálnej úrovni.  V opačnom prípade je ťažko očakávať zvrat v záujme spoločnosti o tech. smery. Prvoradým záujmom spoločnosti by malo byť, aby školy opúšťali potencionálni zamestnávatelia, hotoví ľudia s invenciami, víziami, ktorí ovládajú moderné technológie, schopní nové technológie tvoriť. Krajina, ktorá technológie dováža bude v celosvetovej súťaži stále o krok, dva pozadu, navyše večne sa trasúca pred odlivom investorov.

Zakladným predpokladom na zlepšenie situácie v spominaných oblastiach je však odhodenie straníckych tričiek, ktoré posledných dvadsať rokov slúžia vo väčšine prípadov len na udržanie sa poniektorých indvíduí na výslní spoločenského života a znechutenie odborníkov zapájať sa do riešenia celospoločenských problémov, výziev. V očakávaných pohnutých časoch bude každý dobrý nápad, úprimný zápal pre dobrú vec hoden zlata. O tom čo našej budúcnosti dlžíme, najlepšie svedčí stav a početnosť detských ihrísk či možnosti vyžitia sa rodín s deťmi. Je zrejmé, že záuem o túto skupinu politické body neprináša, ale to už je iný príbeh.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Gašpar prikryl Kočnerovho vyšetrovateľa

Policajný prezident tvrdil, že požiadal prokurátora o správu, aby mohol proti vyšetrovateľovi zakročiť. Prokuratúra takú žiadosť nedostala.

KOMENTÁRE

Ficov zásadný prelom. Alebo ani nie

Sme na priesečníku, keď Ficov prospech a prospech krajiny, sa pretínajú.

SVET

Premiér Fico kráča iným smerom ako Visegrád

Slovensko začína v regióne viesť debatu o budúcnosti EÚ.


Už ste čítali?