Fyzika a matematika stačiť nebude, pán Čaplovič.

Autor: Ján Kukulský | 17.8.2012 o 11:00 | (upravené 17.8.2012 o 11:57) Karma článku: 8,25 | Prečítané:  1282x

Neutešená situácia na trhu práce v rôznych krajinách prináša so sebou rôzne riešenia. Rovnako ako v Českej republike sa aj u nás začína čoraz častejšie uvažovať o prenose väčšiny kompetencií úradov práce, hlavne čo sa týka aktívneho vyhľadávania zamestnania, na súkromný sektor. Je nanajvýš otázne, či je tento model praktizovaný v tzv. uvedomelých demokraciách, aplikovateľný v podmienkách krajín bývalého východného bloku s oveľa vyššou tendenciou ku korupčnému správaniu. Slovák s tými správnymi informáciami, konexiami a kreativitou jemu vlastnou dokáže aj ten najlepší zámer pre dobro spoločnosti využiť najmä vo svoj vlastný prospech a ako to už býva zvykom na úkor celej spoločnosti.

Je zrejmé, že zamestnanosť a jej riešenie nie je v rukách samotného riaditeľa úradu práce, alebo primátora. Zásadné riešenia zdá sa, nie sú ani v rukách samotnej vlády. Naopak ich osobná „neobratnosť“ môže rozvoj mesta, štátu v tomto ohľade výrazne spomaliť. Dvadsať rokov je dostatočné obdobie na prehodnotenie podnetov, ktoré mali či už pozitívny, alebo negatívny dosah na zamestnanosť v rámci regiónu. K tomu by však bola potrebná podrobná a poctivá analýza napr. príčin úpadku majoritných zamestnávateľov. A to nie kvôli obraznému hľadaniu vinníka. Skôr by takáto analýza mohla poslúžiť ako zrkadlo pre spoločnosť či ponaučenie do budúcnosti. Predišlo by sa tým aj mnohým fámam a dezinformáciam, ktoré živia v spoločnosti nedôveru .

Zamestnanosť rastie ruka v ruke s alokáciou kapitálu. Každý kamión s tovarom vstupujúci do regiónu znamená následný odliv peňazí mimo neho. Každý nový obchodný dom detto.  Každý tovar vyprodukovaný a spotrebovaný v rámci okresu znamená zotrvanie peňazí (kapitálu) doma. Domáci kapitál znamená udržanie zamestnania prip. tvorbu nových prac. miest. V rôzných krajinách uvedomújucich si odliv kapitálu vznikajú rôzne viac či menej úspešné pokusy zavádzania platidiel (šekov) akceptovateĺných v rámci komunít, alebo sú zakladané rôzne komunitné banky orientujúce sa výhradne na tok či obrat peňazí, tovaru a služieb v rámci komunity, regiónu (napr.banka WIR vo Švajčiarsku). Spoločnosť si musí uvedomiť, že dovoz ohrozuje nielen prac. miesta, ale v prípade potravín aj potravinovú bezpečnosť krajiny, regiónu, ktorá je v prípade dovozu závislá od fungovania logistiky, dostatku poh. hmôt a stability finančného či politického systému. Ak jeden z týchto článkov zlyhá, vznikne problém s ťažko predvídateľnými následkami. Malým príkladom z posledného obdobia môže byť plynová kríza a obrázky z Bulharska, príp. zlacnený cukor v Lidli.

Ďalším problémom je technologická sebestačnosť regiónu. Očakávaní investori sem dovezú technológiu, ktorú sa dá opäť naložiť a odviezť na iné, z pohľadu lacnej prac. sily, výhodnejšie miesto. V takomto prostredí môže úrad práce fungovať len ako hasičský zbor, ktorý sa poteší každej ďalšej cisterne.   Na zvrátenie tohoto stavu t.j. na vybudovanie žiaruvzdornejšieho trhu práce treba zmeniť myslenie a to nielen úradníkov, ale celej spoločnosti. Pozornosť je potrebné sústrediť na našu budúcnosť - deti a mládež. Zamestnávatelia plačú, že máme málo tech. profesií. Kde však majú deti k technike nadobudnúť vzťah? Ak pred dvadsiatimi, tridsiatimi rokmi narábali na pracovnom vyučovaní z pilníkom, pílkou, pájkovačkou bolo to v podstate náradie v tom čase používané v určitom rozsahu aj vo výrobných podnikoch či družstvách. Keď pred dvadsiatimi rokmi bola ceruza nielen školskou potrebou na základnej škole, ale aj nástrojom konštruktéra, vynára sa otázka ako v dnešnej dobe CNC strojov drží krok so súčasným technickým pokrokom naše súčasné základné školstvo? Nemali by už deti na základnej škole prísť do styku s počítačom riadenými strojmi? Nemali by technicky orientované stredné školy hľadať záujemcov, alebo spôsob ako fascinovať deti na základných školách o pár rokov skôr než na poslednú chvíľu, v čase rozhodovania kam ďalej? Veď aj hokejove či iné športové talenty vyhľadávame už v útlom veku. Technická vyzretosť detí -absoloventov ZŠ, by mohla posunúť samotné stredné školstvo o míľové kroky dopredu. V tomto smere by mali dať hlavy dokopy aj potencionálni zamestnávatelia, spolu s úradmi práce, odbormi školstva, so samoasprávou v spolupráci s rodičmi  už na regionálnej úrovni.  V opačnom prípade je ťažko očakávať zvrat v záujme spoločnosti o tech. smery. Prvoradým záujmom spoločnosti by malo byť, aby školy opúšťali potencionálni zamestnávatelia, hotoví ľudia s invenciami, víziami, ktorí ovládajú moderné technológie, schopní nové technológie tvoriť. Krajina, ktorá technológie dováža bude v celosvetovej súťaži stále o krok, dva pozadu, navyše večne sa trasúca pred odlivom investorov.

Zakladným predpokladom na zlepšenie situácie v spominaných oblastiach je však odhodenie straníckych tričiek, ktoré posledných dvadsať rokov slúžia vo väčšine prípadov len na udržanie sa poniektorých indvíduí na výslní spoločenského života a znechutenie odborníkov zapájať sa do riešenia celospoločenských problémov, výziev. V očakávaných pohnutých časoch bude každý dobrý nápad, úprimný zápal pre dobrú vec hoden zlata. O tom čo našej budúcnosti dlžíme, najlepšie svedčí stav a početnosť detských ihrísk či možnosti vyžitia sa rodín s deťmi. Je zrejmé, že záuem o túto skupinu politické body neprináša, ale to už je iný príbeh.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Film roka vyhlásili dvakrát, Oscara má Moonlight (minúta po minúte)

Muzikál La La Land vyhral šesť cien, ale na konci večera sa udial veľký trapas.

DOMOV

Kocáb: Kisku už dlho uznávam, ocenenie ma šokovalo

Pre SME hovorí, že je hrdý slniečkar. S tvrdou silou nemáme šancu.

KULTÚRA

Oscar nemá logiku. 5 dôvodov, prečo vyhral Moonlight

Mal šťastie, že nie je sci-fi.


Už ste čítali?