Autovraky v našich mestách versus čestné prehlásenie.

ZAPSR (Združenie automobiloveho priemyslu SR)sa v zdôvodnení svojho postoja k téme "čestného prehlásenia" odvoláva na bod 16. spomínanej smernice, v ktorom sa hovorí ,,Malo by sa zaviesť osvedčenie o zničení, ktoré sa bude používať ako podmienka na zrušenie registrácie vozidiel po dobe životnosti. Členské štáty bez systému zrušenia registrácie by mali vybudovať systém, podľa ktorého sa osvedčenie o zničení oznamuje príslušnému orgánu po tom, ako sa vozidlo po dobe životnosti odovzdalo do zariadenia na spracovanie". V človeku, ktorý si chce auto po vyradení z evidencie ponechať kvôli nedostupným náhradným dielom, alebo zachovalý stav či výnimočnosť auta z neho robí potencioníalny objekt záujmu zberateľov po citovaní tohto bodu zauvažuje nad prínosom nášho členstva v EU. Zdanie ale v tomto prípade klame. Pozrime sa na pár ďalších bodov tejto smernice, a odporúčal by som to všetkým , ktorý sa chcú o téme recyklácie vozidel vyjadrovať do médií. Mimo iného sa v nej píše „vozidlo po dobe životnosti“ znamená vozidlo, ktoréje odpadom v zmysle článku 1 písm. a) smernice 75/442/EHS; v ktorej sa zase píše: „odpad“ znamená akúkoľvek látku alebo predmet v kategórii ustanovenej v prílohe I, ktorej sa jej držiteľ zbavuje, chce sa jej zbaviť alebo je povinný sa jej zbaviť . Vrátime sa späť k smernici č. 2000/53/ES z 18. septembra 2000 o vozidlách po dobe životnosti „Veterány, to znamená historické vozidlá alebo vozidlá s hodnotou pre zberateľov alebo určené pre múzeá, udržované správnym a ekologicky nezávadným spôsobom,buď pripravené na používanie alebo rozmontované na súčiastky, sa nezahŕňajú do definície odpadu, stanoveného v smernici 75/442/EHS a nespadajú do rozsahu tejtosmernice". Opravte ma ak sa mýlim ,ale podľa mňa nikde na svete nie je stanovené, ktoré auto pre mňa ako zberateľa hodnotu má a ktoré nie. Ďalej citujem „Základným princípom je, že odpad by sa mal opätovne využiť a spätne získavať a uprednostniť sa má opätovné využitie a recyklácia. “ A to je podľa mňa podstatné. Táto smernica bola vytvorená v duchu, ak už existuje hospodárska súťaž, ktorá produkuje výrobky, ktoré sú potencionálnym odpadom má sa zabezpečiť, aby 90 a viac percent látok použitých pri ich výrobe bolo recyklovateľných. Ideálny spôsob znižovania energetickej náročnosti a tým aj dosahov spracovania odpadu na životné prostredie je však podpora opätovného využívania vozidiel a ich súčiastok.Ešte by som rád upozornil na mýlné vyjadrenia spracovteľov vozidiel po dobe životnosti. Vraj zavedením "čestnéhob prehlásenia" by sa znížila recyklácia zo súčastných cca 80 percent na veľmi nízku úroveň. Opäť zavádzanie, smernica EK hovorí o podiele recyklovateľnosti materiálov použitých v jednom vozidle nie o podiele recyklácie vozidlového parku Slovenskej republiky. Tak a opäť trochu zacitujme „ Členské štáty vykonajú potrebné opatrenia na podporu opätovného používania súčiastok, ktoré sú vhodné na opätovné používanie,spätné získavanie súčiastok, ktoré nemožno opätovne využiť a uprednostnenie recyklácie, ak je možná z hľadiska životného prostredia". Pozrime sa na termín "podpora opätovného použitia súčiastok".Vozidlo podľa našej súčastne platnej legislatívy, ak jeho technický stav nie je spôsobilý na premávku po pozemných komunikáciách po určitú dobu, ktorá presiahne lehotu platnosti STK atď.,atď. je nutné vyradiť a zošrotovať. Ani občan, ktorý vlastní ďalšie vozidlo, u ktorého je predpoklad opätovného, už adresného použitia súčiastok z auta nespôsobilého premávky, takúto možnosť nemá. V mediálných výstupeniach zástancov súčastnej právnej úpravy je označovaný za špekulanta so súčiastkami a potencionálneho kriminálnika. U veteránov alebo u vozidiel s hodnotou pre zberateľov je to ešte špecifickejšie z toho titulu, že mnohé súčiastky sa už nevyrábajú a jediným zdrojom súčiastok sa často stávajú súčiastky z iných áut . Tu je ale kameň úrazu. Zdroje súčiastok vysychajú aj vďaka súčastne platnej slovenskej legislatíve, ktorá namiesto podpory opätovného používania súčiastok tvrdo presadzuje "recykláciu" v duchu podpory predaja nových áut, čiže produkovania ďalšieho odpadu. Aj napriek tomu , že v spomínanej smernici sa uvádza : „Táto smernica ustanovuje opatrenia, ktorých prvoradým cieľom je prevencia odpadu z vozidiel, a tiež opätovné využívanie, recyklácia a iné formy spätného získavania vozidiel po dobe životnosti a ich súčiastok, aby sa znížilo zneškodňovanie odpadu ako aj aby sa zdokonalila ochrana životného prostredia všetkými hospodárskymi operátormi, zapojenými do cyklu životnosti vozidiel a najmä operátorov, ktorí sú priamo zapojení do spracovania vozidiel po dobe životnosti.Tu by som rád ešte poznamenal, že aj nemožnosť použiť náhradnú karosériu je v rozpore s touto smernicou. Nie je predsa možné aby štát z titulu neschopnosti bojovať z organizovaným zločinom obmedzoval daňových poplatníkov v nakladaní so svojim majetkom.Na záver opäť citácia obľúbenej smernice „Členské štáty by mali zabezpečiť, aby posledný držiteť alebo vlastník mohol dodať vozidlo po dobe životnosti do zariadenia oprávneného na spracovanie bez akýchkoľvek nákladov v dôsledku toho, že vozidlo nemá žiadnu alebo zápornú trhovú hodnotu".„Členské štáty môžu ustanoviť, že doprava vozidiel po dobe životnosti nebude úplne zadarmo, ak vozidlo po dobe životnosti neobsahuje podstatné súčiastky vozidla, najmä motor a karosériu, alebo obsahuje odpad, ktorý sa pridal k vozidlu po dobe životnosti". Dovolím si tvrdiť, ak by bolo v právnej úprave implementované toto odporúčanie Europskej komisie, žiadna novela s čestným prehlásením by nebola nutná. Adekvátny poplatok by odfiltroval nezodpovedných majiteľov ponechávajúcich vraky napospas osudu od tých ktorím je ich auto hodné tých peňazí z dôvodu ďalšieho využitia prip. by dal dôstojnú možnosť tým, ktorých auto stále figuruje v evidencii, ale fyzicky už neexistuje dostať sa z legislatívnej pasce. Máme problém s opustenými autami na našich uliciach? Zaveďme karty o PZP umiestňované za čelné sklo vozidla. Ak bude na verejnom priestranstve určitú zdokladovanú dobu odstavené auto s neplatnou STK alebo EK, neplatnou kartou PZP (o chýbajúcich EĆ nehovoriac) v spolupráci so spracovateĺmi vozidel po dobe životnosti zaveďme možnosť dané vozidlo ekologicky zlikvidovať. Mala by tu byť snaha o to aby naša legislatíva obmezovala čo najnižší počet slušných občanov,daňových poplatníkov. SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY č. 2000/53/ES z 18. septembra 2000 o vozidlách po dobe životnosti dáva tušiť , že páni v európskom parlamente popri ekológii mysleli na všetky eventuality spojené s problematikou vozidel po dobe životnosti. Jej polovičatá (babrácka) implementácia do slovenskej legislatívy nielenže spôsobuje problémy časti občanov európskej únie, ale čo je podľa môjho názoru podstatné, vytvára vďaka jednostrannému výkladu odporúčaní EK nelichotivý obraz o nadradenosti a direktívnej podstate Európskej únie samotnej.