V (kresťanskej) krajine kde sa vo veľkom rozkráda spoločný majetok, história, v krajine v ktorej vládne sebecká nostalgia za časmi minulými a je jedno či ide o mlieko za dve koruny, alebo výhodne arizovaný majetok, bez ohľadu na desaťtisíce obetí slovenskej nevšímavosti za posledných sto rokov je príliš odvážne ukazovať na niekoho prstom. Neochota biskupov pokúsiť sa hľadať pravdu, pramení z prostredia, z ktorého vzišli, a ktoré my všetci bez ohľadu na vierovyznanie dotvárame.
Bezák vytŕčal z radu. To sa však, či už v škole, v zamestnaní, v podnikaní či v komunite na našom malom Slovensku nenosí. Neplatí to len pre tých, ktorí z radu vytŕčajú v negatívnom zmysle slova, na tých si totiž tá priemerná, sivá väčšina netrúfa. Čo je našou národnou tragédiou. Každý kto bojuje so svojim osudom, kto sa snaží dokázať nemožné, zdokonaľuje svoj talent a nepodlieha letargii, je pre túto priemernú väčšinu len naivným snílkom, ktorý narúša jej pokojné dožitie v kruhu blízkych.
V boji s manipulátorskými praktikami politikov a médií, to budú tí naivní, ale aj tá priemerná väčšina, no najmä naše deti ťahať za kratší koniec. A to dovtedy, pokiaľ neprídeme na to, že začať treba pred vlastným prahom.